• Školský klub 2014/2015

        • ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2015

                           ....

          PEKNÉ VIANOCE 2014

          POPOLUDNIE S RAFAELOUwink

           

                Zima je obdobím, kedy je dobré mať v šuplíku schovanú a pripravenú dobrú, mäkučkú a

           teplučkú ponožku. Čo keď nás zastihne treskúca zima? Čo si obujeme na naše skrehnuté nohy?

          My sme si dňa 4.12. 2014 našli na položené otázky odpovede. Nepočkali sme si ale na zimu.

          Povyťahovali sme povestné šuflíky  a hľadali a hľadali a hľadali. Našli sme ponožky do páru aj

          bez páru, doniesli ich do školského klubu a neobyčajne sa s nimi zahrali.

          Stonožka Rafaela je pre deti známou a obľúbenou postavičkou detskej piesne. Aby nemala len

          červené ponožky, ako sa o nej v piesni spieva, deti zo školského klubu Slniečko jej zhotovili nové,

          krásne a pestrofarebné. A aby nebola na svete sama a smutná vymysleli pre ňu veselé kúsky

          na jedno celé popoludnie. Učili sme sa spolu šiť. Zahrali sa na uzlík, ihlu a niť. V krásnych,

          v rôznofarebných ponožkách tancovali deti Labadu a vyskúšali si aj stonožkový ľah. Pomocou básne

          plietli farebné ponožky pre malé stonožky a rozlišovali ich farby. Zahrali sa na stonožkové ticho,

          ukladali a chodili po kameňoch, párovali ponožky na čas, skúšali udržať loptu vo vzduchu

          stonožkovými nohami, zahrali sa na trojnohú stonožku, na šikovné zápalky a zatancovali

          írsky tanec priateľstva. Na záver bola unaveným stonožkovým nohám poskytnutá masáž a 

          odmena v podobe sladkosti potešila každého.

          Popoludnie s Rafaelou sme ukončili krátkou povedačkou: „My sme deti veselé,

          nie sme ešte dospelé; farebná je stonožka, nechýba je ponožka?“

          Ak áno, u nás, v ŠKD Slniečko si ju môže vyzdvihnúťsmiley

          Snehuliačik a guľa...

          Snehuliačik po prvé, snehuliačik po druhé a už sa ich vyvaľovalo na asfalte pred školou fúra. Jeden belší ako druhý.

          Keď nám perinbabka nedopraje snehu, nakreslíme si my obrázočky pre ňu. Kým to dáždik nezmyl, každý sa z nich

          tešil...

             Keď loptu dobre nafúkame, tak je guľatá, keď snehuliaka dobre vymodelujeme, tak je tiež okrúhly a keď kreslenie

          zvládneme, tak aj ten náš snežný muž zvaný snehuliačik vyzerá prekrásne. A keď to všetko spojíme pomyselnou

          čiarou zvanou dobrá parta, tak je to deň plný zábavy. Možno guľatý, možno okrúhly, možno spevavý

          ale určite ho nazvime  ..........slniečkový...................., však sme malé slniečka a máme ozaj dobré srdiečka.

           

                              

          DEŇ podľa Adamka

           

             Si pomalý ako slimák, povedia nám, keď sa vlečieme, keď nechce sa nám ani raz,

          nie to dvakrát.

             Pomaly a rýchlo, pomaly a rýchlo, cvičili sme bystro. Motivoval nás príbeh o slimákovi TURBOVI,

          ktorý to dokázal a vyhral to na plnej čiare. Prekonal aj druhé nástrahy a bol dobrým príkladom pre deti.

          O autách pani vychovávateľka nevie veľa, skôr nič ako niečo a tak si to vzal na plecia prvák Adamko.

          Porozprával nám ozaj zaujímavé veci, ktoré pozná a prekvapil všetkých. Rozumel tomu , fakt.

             Heslo dňa: „zbaliť a valiť!“ Boli sme celkom ako náš kamarát TURBO, šikovní, učenliví a súťaživí.    

           

          VITAJ JESEŇ !                    

                

          Návšteva družstva AGRORENT, a.s. v Nesvadoch

                                                     

             V jedno jesenné dopoludnie nás pani učiteľky s pani vychovávateľkou zobrali

          aj s novým kamarátom Adamkom pozrieť si zvieratká, ktoré chovajú v našej obci

          v družstve Agrorent. Videli sme  Uhorský stepný dobytok, kravičky i teliatka, prasiatka

          a sliepočky, morky, psíka a všeličo, čo na takom družstve môžme vidieť.

             Najviac by ste sa určite čudovali , aké je to družstvo obrovské. Dozvedeli sme sa,

          že aj zvieratká  potrebujú svoj priestor. Chodili sme s ujom, ktorý vedel o chove

          družstevných zvierat veľmi veľa zaujímavých vecí. Mohli sme sa aj pýtať, ale nesmeli sme

          pri ohradách  nahlas rozprávať, pretože by sme vraj zvieratká vyplašili.

             Určite uhádnete, čo nás upútalo najviac.  Boli to samozrejme malinké prasiatka. Ujovia

          družstevníci ich presúvali do nových priestorov a tie sa správali tak smiešne, že sme sa

          s pani učiteľkami pri tom aj naozaj  zabavili. Kým sme pochodili areál, boleli nás aj nožičky,

          ale potom sme si v škole oddýchli a s pani učiteľkou sme nakreslili prasiatka. Tú najkrajšiu

          kresbu sme poslali do družstva ako poďakovanie za skvelé dopoludnie . A ozaj , hladili ste

          už prasiatka? My áno a bolo to naozaj smiešne.

             Chceme poďakovať všetkým, ktorí nám umožnili stráviť toto pútavé dopoludnie

          so zvieratkami a ešte ujovi a tete družstevníkom ďakujeme za cukríky a žuvačku,

          boli skvelé, teta, ujo aj cukríky, cha-cha-cha.....

             Ďalej si prajeme poďakovať sa aj za to, že sa tak pekne staráte o zvieratká. Videli sme

          totiž na vlastné oči,  akú ťažkú a dôležitú prácu vykonávate.  

          MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

            Keď sa vraví o pavúčikoch a Červenej čiapočke, napadne Vás, že je práve mesiac úcty k starším?

          Vypočuli a zahrali sme si rozprávku o dievčatku, ktoré si musel obľúbiť každý, ale najradšej ju mala

          stará mama. Určite ju ľúbila rovnako ako nás naši starí rodičia. A tak sme pre nich namaľovali obrázok

          a ten najkrajší sme poslali do redakcie časopisu ADAMKO.

             Zahrali sme sa hru ŠATKOVICA, rozvíjali sme našu tvorivosť pri vymýšľaní možností použitia šatky,

          navrhovali sme pomocou komunikačných cvičení veci so spoločným znakom a odpovedali sme v uličke

          rozhodovania. Vytvárali sme živé obrazy do štronza, improvizovali sme pri záchrane Červenej čiapočky a

           upozornili nás tiež na krehkosť priateľstva v hre KLBKO. A aby sme sa rozhodli správne, tak v príbehu

          o pavúčej kráľovskej rodine sme si vypočuli, ako by bolo od nás pekné, keby sme svojich blízkych nielen

          navštívili, ale im aj pomohli pri zametaní pavučiniek.

          Veselú jeseň Vám prajú deti z ŠKD SLNIEČKO. 

           

          DENNÝ poriadok a ako sa primerane obliekať....

           

             Deň úsmevu sme strávili v spoločnosti nášho Adamka a povzbudiť nás prišli i naši rodičia.

          Adamko nás poučil, že v každom počasí je potrebné pohybovať sa na čerstvom vzduchu,

          lebo je to pre nás zdravé. Rovnako sú pre naše zdravie dôležité aj spánok a správne obliekanie.

          Adamko nás potom vyzval, aby sme sa zahrali na hádanky. Prečo nie. Pantomíma nás bavila.

          A aby bolo veselo, tak pre nášho nového kamaráta sme si pripravili módnu prehliadku najnovšej

          jesennej kolekcie.

             Naše heslo dňa:

          Šťastie vedie k úsmevu, ale aj úsmev vedie ku šťastiu. Čo keby sme sa ním riadili

          nielen dnes, ale aj každý deň po celý rok. Skúste to i Vy!

           My sme malé Slniečka, máme dobré srdiečka 

                                               

             DEŇ SRDCA 2014 sme si v ŠKD pripomenuli čítaním príbehu Srdiečko moje

          od Daniela Heviera.  Knižka je určená najmenším, aby porozumeli ako funguje srdce,

          aké je dôležité pre život a ako sa o neho starať. Srdiečko musí neustále biť a to ťuk- ťuk,

          klop-klop. V skutočnosti je to pumpa a tak srdiečko pracuje. A kedy si oddýchne?

          Keď nemá nijaké starosti. Srdiečko má rado, keď sa hýbeš, tak sme sa aj my hýbali.  

          Keď REBEKEPLEX znamená, že budete ticho

          a LEXO to všetko odštartuje.                   

           

             Potom tu je strašidelný deň v ŠKD podľa SAXANY, ktorá

          za svoju neposlušnosť musela zostať po škole až tristo rokov. No- no- no SAXANA,

          to nie je dobrý príklad pre strašidlá. Šlamastika to vraj zvládla lepšie a možno sa ukáže

          i budúci rok. Strašidielka v skupinách vyfarbovali netopiera s dyňou, malých duchov a

           po dofarbení zisťovali aké číslo vidia.  

            Príbehy o strašidielku Cimburákovi im ukázali, prečo deti majú jesť vitamíny, ďalej videli,

          čo sa stane pri neuložení si vecí v taške s úborom, ale nakoniec aj cvičili, súťažili v družstvách

          a tancovali podľa rytmu hudby. Šlamastika ako správna bosorka ich prikŕmila perníčkom,

          omotala si ich sladkou lízankou a napojila s vývarom z Babského ucha. A čo to? Opäť sme tu

          mali deti usmiate a príšerky zmizli mávnutím čarodejného prútika.   

             Pamätný list a omaľovánka im bude pripomínať tento zábavný deň, keď sa deti spoločne zahrali.   

                     TEKVIČKY

           

           

           

            

                   Vidíš?

          Spolužiak a spolužiačka skvelá, naučí nás veru veľa. Zdravo sa s nimi najeme,

          keď chlebíčky natrieme, zeleninu nakrájame a takto sa zabávame. Výtvory nám

          každý chváli, nielen v hlave nám to páli. Šikovné sme detičky, robíme si srandičky,

          veď sú to len chlebíčky.

           

          Začíname nový školský rok, tak do toho deti....

          ZUBY, ZÚBKY A ZÚBKOŽRÚT....

          Nie Zúbkožrút, ale Zubožrút je veľmi škaredý, vedia to aj deti. No a preto si umývajú zúbky

          dva krát denne. To sa im ľahko umýva, keď ich majú dvadsať. A my dospelí, niektorí aj tridsaťdva.

          Ale teraz už vieme ako si správne umývať zúbky aspoň tri minútky. Bibi a Bibka sú dve veveričky,

          ktoré nám to ukázali, skúsili sme ich napodobniť a pozrite sa ako to dopadlo. Každý poumýval

          zúbky tomu druhému, až sme sa čudovali, aké to je ľahké. To preto, lebo sme sa smiali.

            Skúste si to aj VY !