„Svetové dejiny sú súhrnom toho, čomu sa bolo treba vyhnúť.“

Bertrand Russel

Každý človek má právo na život. Každý človek má právo byť šťastný... Ale čo keď sa niečo „pokazí“ a zrazu tieto práva idú do úzadia, a ešte sa aj potláčajú? Kto z nás si vie predstaviť, že zrazu nemáme nič, nemáme svojich blízkych, svoje súkromie, svoju posteľ, normálne jedlo, svoju dôstojnosť...

A práve tieto myšlienky sa nám mihali v mysliach počas odbornej exkurzie v koncentračnom tábore Osvienčim, práve tu sme si uvedomili, aké sú zbytočné všetky naše spory, naše nároky na značkové šaty, mobily.

Osvienčim je naozaj miestom zamyslení sa nad skutočným zmyslom ľudského života, je miestom, kde na vás dýcha ťaživá atmosféra neskutočného ľudského utrpenia, ktoré by sa už nikdy nemalo zopakovať. A práve preto je nutné navštíviť aj takéto miesta. Miesta, ktoré sú akoby zdvihnutým prstom, aby sa nezabudlo. Aj nápis od Georga Santayanu pri vstupe nás varuje: „Tí, ktorí si nepamätajú vlastnú minulosť, sú odsúdení prežiť ju znova.“