Zraz vo vestibule (nie v školskej kuchynke!). Spoločne čakáme na prekvapenie. Mešká! Pár minút po 14,00 hodine pred školou zastaví auto. "Prekvapenie je túúúúúú!!!!" Vybehhli sme do dažďa. Prší-neprší, pizza dorazila a my sme natešení. 

Dnes naozaj nevaríme! Dnes len jeme! Pani učiteľka na nás ušila búdu. Celý rok sme predsa každý štvrtok čosi kuchtili. Spoločne sme sa rozhodovali, čo dobré uvaríme, upiečieme. Zažili sme spolu veľa radosti z experimentovania, pripravili a ochutnali množstvo dobrých jedál. Naučili sme sa podeliť sa o uvarené s pani upratovačkami, vychovávateľkami a keď sa ušlo, aj s ostatným personálom školy. A tak sme si posledný šťvrtok dali pauzu. Chrúmajúc chutnú pizzu sme spomínali na naše celoročné veselé príhody s varením, pečením. Povedali sme si, čo sa nám podarilo, v čom sa ešte budeme musieť zdokonaliť. Varenie je predsa umenie. Aj k nemu sa treba priúčať. My však k nemu máme vypestovaný kladný vzťah. Vieme, že aj láska prechádza cez žalúdok. Tak prečo nemilovať dobré jedlo a prečo sa ho neučiť uvariť? Máme na to ešte dobrých pár rokov. Kuchynka predsa neutečie:-) A keďže v krúžku medzi sebou máme i malú "slávicu", rozlúčili sme sa so spevom. My sme sa najedli, Viki nám zaspievala a krúžok sa skončil.