Čaro ukladania myšlienok na papier, čaro písania, zalepovania obálok, zasielania poštou, nekonečne dlhé čakanie na odpoveď, vyzeranie príchodu tety poštárky alebo radostné zistenie, že v poštovej schránke sa belie obálka určená len pre mňa, sú minulosťou alebo len zriedkavou výnimkou.

Pošta ako taká však svoju funkciu plní dodnes. Aby ju deti nepoznali len z rozprávania pomocou obrázka v učebnici Slovenského jazyka, rozhodli sme sa navštíviť ju a využiť ňou ponúkané služby. Písanie pozdravu, listu je obsahom učiva SLJ v 2. ročníku. Príležitostí na písanie sme našli viac než dosť. Okrem veľkonočných pozdravov si žiaci vyskúšali aj písanie listu. Samozrejme so všetkými náležitosťami. Naučili sa písať presnú adresu, rozlíšiť slová odosielateľ a adresát. Poznať štruktúru listu, spôsob, ako osloviť adresáta, ako rozvinúť text, ako ho ukončiť a čo všetko patrí k jeho formálnemu záveru.

       

Tentokrát sme sa rozhodli poslať pozdrav z Nesvád do Hurbanova. Adresovali sme ho tete včelárke, ktorá nás v škole navštívila minulý týždeň. Jej rozprávanie o živote včiel v deťoch rezonuje dodnes a tak sme sa rozhodli potešiť ju pohľadnicou nášho mestečka.

     

Pohľadnicu sme si kúpili v miestnom papiernictve. Pre deti bolo samozrejmosťou nielen dodržiavanie prísnych hygienických opatrení pri vstupe do predajne, ale aj spoločenského správania sa. Čakanie v rade s dvojmetrovými odstupmi a vstup do budovy pošty len po jednom bolo pre deti zaujímavou skúsenosťou rovnako ako kupovanie známky, jej nalepovanie  na pohľadnicu a následne aj vhadzovanie do poštovej schránky.

Pre našich žiakov nová, milá, zaujímavá a dôležitá skúsenosť.