A stalo sa. Zážitkovo- náučný deň plný veselých aktivít podnietil zvedavosť druhákov a priviedol ich k poznaniu a pochopeniu uvedeného postihnutia. Vysvetlili sme si rozdiel medzi chorobou  a postihnutím a prečo si práve  21.3. vo svete pripomíname Downov syndróm. Veselé ponožky nám rozviazali jazyky a pri promenáde na vyvýšenej podložke (lavici) v rámci telesnej výchovy sme sa naučili slovne opísať motív tých svojich. Vysvitlo, že si každý dal záležať na výbere a na nohy si ráno navliekol tie najobľúbenejšie. Keďže obsahom učiva slovenského jazyka bola ilustrácia a rozhovor o nej, bohatosť motívov na našich ponožkách nám umožnila označiť veselé ponožkové príbehy za „ ilustráciu“ a porozprávať, o čom vypovedajú. V krátkej videonahrávke 50-ich mamičiek a ich detí s DS plnej vrúcnych citov, šťastia a úsmevov sme si všímali charakteristické výzorové črty detí s týmto postihnutím. Poukázali sme na to, že mnoho z nich má komunikačné problémy a predsa sa vo svete nestratia. Vyskúšali sme si aké je to nehovoriť a vedieť rozumieť napríklad dotykom. Písali sme si na chrbát príklady s dvojcifernými číslami a počítali ich. Žiaci sa vyjadrili o svojich pocitoch. Príbeh dievčatka s DS prezentovaný Simou Martausovou nám pomohol vhupnúť do sveta detí-slniečok. Slovo chromozóm sme si obsahovo objasnili. „Rozoperovali“ sme si ho na hlásky, slabiky, určovali sme dĺžku slabík, počet hlások a písmen. Deti sa ho naučili rozdeľovať na konci riadka spojovníkom. Text premietnutý na plátno, ktorý pojednával o deťoch s DS, sme si v rámci mimočítankového čítania po vetách čítali. Žiaci určovali druhy viet- oznamovacie, opytovacie a rozkazovacie. Odhadovali a počítali počet slov vo vete a matematicky ich porovnávali znamienkami viac, menej, rovnako. Neskôr ponožka navlečená na ruke predstavovala nájdené slovo z textu obsahujúce dvojhlásku. Prechádzalo sa po hrane pravítka- „po cestičke“ a na konci cesty bolo nútené rozdeliť sa spojovníkom.

     

Z čítaného textu sa žiaci, okrem iného dozvedeli o povahových vlastnostiach detí s DS ako sú priateľskosť, bezprostrednosť, usmievavá tvár, radosť z maličkostí, tvrdohlavosť a schopnosť ísť za svojim cieľom. Dozvedeli sme sa, že náš spolužiak má v rodine dieťa s podobným postihnutím a krásne nám opísal jeho zdravotné ťažkosti a porozprával o tom, aký je jeho bratranec v rodine obľúbený.

     

Denný obsah učiva zo SJL a MAT sme naplnili. Ostáva nám dúfať, že aj etický vklad jednotlivých aktivít zanechal v deťoch hlbokú stopu. Budeme potešené, ak sme v našich druháčikoch zasiali zrnko tolerancie a rešpektu k inakosti. Chceme veriť, že bude naďalej klíčiť a vyvíjať sa.