V severnej časti Východoslovenskej nížiny sa zrkadlí hladina Zemplínskej šíravy, tzv. Východoslovenského mora. Vzhľadom na priaznivé klimatické pomery predovšetkým v letnom období sa intenzívne využíva na rekreáciu. Vybudovali ju v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. V minulosti sa toto územie veľmi výstižne označovalo ako „podvihorlatské blatá“. Priemerná hĺbka nádrže je pomerne malá - len 3,5 m.

Korytnačka močiarna je jediný pôvodný druh korytnačky voľne sa vyskytujúci v biotopoch Slovenska. V našej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategórii kriticky ohrozený druh, ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pôsobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné.

Naše pôvodné populácie korytnačky močiarnej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine.

Korytnačka močiarna je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 €.

V súčasnosti je zaradená v Červenom zozname obojživelníkov a plazov Slovenska, kde je evidovaná ako kriticky ohrozená. Príčin úbytku korytnačiek močiarnych je viac, pričom medzi kľúčové problémy patrí narušovanie prirodzených biotopov, nepriaznivé klimatické faktory, ľudské aktivity či konkurenčné vzťahy s inými druhmi.

Na Slovensku už žije len niekoľko stoviek jedincov korytnačky močiarnej, ktorá je jediným pôvodným druhom korytnačky na našom území. Ministerstvo životného prostredia preto ešte vlani na jeseň spustilo program na jej záchranu.

Najväčšia populácia sa v súčasnosti nachádza v národnej prírodnej rezervácii Tajba (okr. Trebišov), kde žije približne 200 dospelých jedincov. Okrem toho sa odchov uskutočňuje aj v chovnej stanici v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach a v prírodnej rezervácii Šúr (okr. Pezinok).

 

Svetový deň korytnačiek si pripomíname od roku 2000, 23. mája.