Bez výstavky tekvíc by jeseň na našej základnej škole už nemala svoje čaro. Preto sa na toto krásne obdobie žiaci našej školy vždy veľmi tešia. Z roka na rok nás prekvapujú stále novými nápadmi ako z tekvice a z iných prírodnín vyčarovať čo najkrajšie, či najstrašnejšie strašidielko, princezničku, nevestu, psíka, rozprávkového hrdinu, škriatka alebo len krásne ozdobený lampášik. Každá vyrezaná tekvica má svoju dušu, odzrkadľuje snahu našich žiakov vyjadriť svoje predstavy a bohatú fantáziu a prejaviť svoj talent a kreativitu. Aj vyrezávanie tekvíc má svoje čaro. Veď doma si ju deti pripravujú spoločne s rodičmi. Sú to vzácne chvíle spoločného tvorenia, pri ktorom zažívajú chvíle radosti, pokojného a spoločného „špekulovania,“ smiechu, dobrej nálady a pohody.
Aj tento školský rok sme výstavku tekvíc usporadúvali s veľkým nadšením. Na chodbe školy, na vyhradenom mieste nám zo dňa na deň pribúdali krásne, aj netradičné a zaujímavé výstavné kúsky. A tešili sme sa ešte na niečo iné a milé...
Vieme, že október je mesiacom úcty k starším ľuďom. V škole sa na túto tému s deťmi/ žiakmi veľa rozprávame. Mnohí z našich žiakov majú vytvorený krásny vzťah ku starým rodičom a aj si ho užívajú. Jednou z možností ako si úctivý a milý prístup k starším ľuďom permanentne budovať a prehlbovať je zažívať spolu veselé momenty a aspoň čiastočne ich zapájať do nášho každodenného života. Naša základná škola má tú výhodu, že v blízkosti nej sa nachádza denný stacionár. Pani vedúca stacionára, Mgr. Denisa Gajdáčová sa spoločne s pani vychovávateľkou Ingrid Procházkovou aktívne podieľajú na spestrení života v tejto ustanovizni. Aj túto jeseň našli spôsob ako potešiť, rozveseliť, rozhýbať členky stacionára a vytiahnuť ich z každodennej rutiny.
Deti zo ŠKD Slniečko sa dňa 11.10.2017 prezliekli za Ježibaby a na metlách „prileteli“ za babičkami do stacionára. Spoločne sa zvítali, zaspievali, zatancovali. Deti potom pozvali babičky na prehliadku výstavy tekvíc. Metly už nelietali. Babičky po vlastných, za výdatnej podpory detí, držiac sa za ruky prešli zo stacionára do školy a niektoré dokázali vyjsť ešte aj po schodoch. Boli zvedavé na školský klub, kde trávia ich vnúčatá a ostatní  žiaci školy svoj voľný čas.  Náš obdiv a úcta!
Vzájomná výmena drobných darčekov, poďakovanie za spoločne strávené poobedie, pochvalné slová na adresu krásnych výtvorov z tekvíc, radosť, smiech a veselé iskričky v očiach našich seniorov nech sú pre nás povzbudením k ďalším podobným aktivitám. Želajme si, aby s krásou babieho leta prichádzalo do našich životov veľa jesennej pestrosti, zábavy, poučenia a dobrosrdečnosti. Aby naše deti neopúšťala radosť z tvorenia. Aby si pamätali, že jeseň života zažíva aj nespočetné množstvo starších ľudí a že k tomu, aby sme ich potešili stačí niekedy tak málo.