September 

Milí diváci, vitajte späť pri sledovaní školskej televízie.

Áno, áno, opäť sa spolu budeme stretávať každý mesiac až do konca školského roka.

Aj tak je to zaujímavé...

Čo prosím ťa?

Fakt, že začiatok školského roka pripadne vždy na september.

Privítal by si nejaký iný mesiac?

No, zmena by nezaškodila, veď by sme mohli začínať aj v októbri.

Alebo v novembri, decembri, prípadne by sme nezačali vôbec.

Tento rok nám to však vyšlo, veď posúďte sami!

5. septembra sa opäť otvorili brány našej školy. Darmo sa počasie snažilo, ako vládalo, aj si poplakalo, náladu nám nepokazilo. Hoci v stiesnených podmienkach, ale s dobrou náladou, spevom a neutíchajúcou vravou sme sa v triedach aj na chodbách spoločne zvítali so svojimi pedagógmi a spolužiakmi.

Prvýkrát sme medzi sebou privítali našich najmenších spolužiakov.

Dva prvé ročníky a nultý ročník bude navštevovať  44 žiačikov. V nultom ročníku si do školských lavíc zasadlo 9, v I.A triede 18 a v I.B  17 žiakov. Pani učiteľky Andrea Bazsóová, Dana Molnárová a Kristína Farkasová pre ne pripravili podnetné a   príjemné prostredie. Ich najväčším prianím je, aby sa v novej a veľkej škole cítili ako doma. Rodičom a všetkým žiakom prajeme úspešný štart do nového školského roka a veľa študijných, športových a umeleckých úspechov.

Určite každého z nás potešili aj vynovené priestory školy. Kým sme my cez prázdniny oddychovali, škola si vydýchnuť nemohla. Aj keď namiesto detského kriku sa chodbami ozývali nástroje šikovných remeselníkov. Postarali sa o to, aby nás školská jedáleň privítala v novom šate. Nová podlaha, opravené a novovymaľované steny budú určite zvyšovať chuť do jedla každého z nás.

Mňa osobne zas potešila školská telocvičňa, v ktorej nás hneď po otvorení dverí upúta príjemná vôňa dreva. Nová podlaha a obloženie stien vyzerajú naozaj dobre. Hodiny telesnej výchovy sa teraz stanú ešte lákavejšími. Tak smelo hor sa do cvičenia! No  nesmieme zabudnúť ani na nové oplotenie školského areálu, ktoré dal vybudovať zriaďovateľ školy a zabezpečí nám diskrétnu zónu počas pobytu na čerstvom vzduch. A samozrejme – ďakujeme. Každému, kto na týchto pozitívnych zmenách má svoju zásluhu.

Ja si teraz dovolím pohľad do blízkej minulosti. Spomínam si, ako sme sa v telocvični potili koncom školského roka, keď teploty vystúpili naozaj vysoko.

Ak máš na mysli hodiny, keď sme sa pod vedením učiteľa tanca venovali tanečným krokom, o ktorých sme donedávna ešte netušili, že vôbec existujú...

Presne tak! Raz, dva, tri  a ča-ča-ča.

No ale tie lekcie spoločenského správania vám prišli vhod. Aspoň už viete ako sa k dámam, teda k nám, máte správať.

Ja osobne som to vedel vždy. Dovolím si tvrdiť, že som sa s touto schopnosťou už narodil. Ale dosť už slov! Poďme spomínať prostredníctvom obrázkov.

Poďme!

Naši bývalí spolužiaci – vlaňajší deviataci – s nami prežili pár uplynulých školských rokov. Chvíle dobré i chvíle pochmúrnejšie. Keďže všetko, čo sa raz začne, sa aj skončí, nadišiel čas rozlúčky. V tento deň sa spomínalo len na to pekné, čo dievčatá a chlapci za svoju školskú dochádzku zažili i dosiahli. Postupne sa rozlúčili s učiteľmi, mladšími spolužiakmi, na svetlo sa dostali i slzičky. Tak v očiach detí, ako aj v očiach dospelých.

Bol to dlhý deň. Slniečko hrialo, priam pripekalo, akoby aj ono chcelo niečím prispieť do daru.  Pár hodín oddychu a naši absolventi si opäť mohli chystať slávnostný odev. A hlavne tanečné topánky, pretože vo vyzdobenej  školskej jedálni sa konal venček deviatakov. Ukážky tancov – tak klasických ako aj temperamentných latinskoamerických potešili prítomných rodičov i všetkých hostí. Naši bývalí spolužiaci si už zvykajú na nových školách a my všetci im v tom držíme palce.

Ak letné olympijské hry – tak Rio de Janeiro. Možno však neviete, že im predchádzali letné olympijské hry v školskom klube v Nesvadoch. Naši najmenší spolu s mackom Brunom nelenili a napriek letným horúčavám zostali verní olympijským tradíciám.

Čakali ich netradičné disciplíny, ktoré ste na televíznych obrazovkách vidieť určite nemohli - beh vo vreci, stonožkový beh, striežkový beh, súťaž v chôdzi s chodúľmi, aktivita Sadaj slnko sadaj, hod  loptou, kop na cieľ, súťaž družstiev v malom  futbale... Všetci mali dobrú náladu, lebo nie je dôležité vyhrať, ale dôležité je zúčastniť sa. S úsmevom na tvári a s dobrou náladou.

Milí diváci, sme radi, že sa máme komu každý mesiac prihovárať a že nás budete sprevádzať ďalším školským rokom.

Za nás dvoch vám môžem sľúbiť, že vám vždy budeme prinášať informácie z prvej ruky a že pri tom vôbec nebudeme struční.

Tak si užívajte krásne jesenné chvíle a nezabúdajte si pri tom zapnúť školskú televíziu. Dovidenia! 

 

 

Október

Milí diváci, tak už je to tu!

Na čo konkrétne myslíš?

Teploty sa – matematicky vyjadrené (lebo to je moje!) – blížia k bodu 0 na číselnej osi...

Aha, už viem, chceš povedať, že sa blíži ozajstná jeseň.

Presne! Tak si uvarte šálku chutného čaju...

Zapnite si vysielanie školskej televízie...

A poďte s nami sledovať, čo sa za uplynulý mesiac u nás prihodilo.

November

Milí diváci! V období, keď sa jesenný vietor správa agresívne...

...a dáva nám jednu facku za druhou...

dobre padne sadnúť si v teplej izbe so šálkou čaju v ruke...

...a zapnúť si školskú televíziu...

    V živote školy to tak chodí. Na konci školského roka tí starší odchádzajú, mladší ich striedajú. Na našej škole sa už dlhé roky traduje, že práve deviataci vítajú svojich nasledovateľov a pasujú ich do cechu školského. Táto udalosť je pre žiakov prvého ročníka výnimočná a slávnostná zároveň. Po mesiaci dochádzky do školy, keď už okúsili chuť povinností, zábavy, vyučovania, prestávok, nových priateľstiev a majú za sebou prvé dotyky s písmenkami, číslami, úlohami, ich žiaci deviateho ročníka pozývajú na slávnostnú imatrikuláciu.

Deviataci pod vedením triednej pani učiteľky pripravili pre prvákov zábavné predpoludnie plné hier a zábavy.        

Rozprávková imatrikulácia sa konala v lese u Snehulienky a siedmich trpaslíkov. S humorom a  ľahkosťou sa deti prvých ročníkov nechali vtiahnuť do zaujímavých situácií. Najveselšou bola tá, keď mali prebudiť spiacu Snehulienku. Aj túto úlohu s dôvtipom zvládli. Záverečný ceremoniál mal výsostne slávnostný charakter. Odtlačkom svojho palca deti spečatili svoje členstvo v cechu školskom.

24. október je medzinárodným dňom školských knižníc. Na výzvu Ministerstva školstva sa do akcie „Čítajme spolu“ zapojila aj naša škola. Prváci, druháci a tretiaci sa usadili v priestoroch auly, aby si vypočuli prvý príbeh z rozprávkovej knihy autorky Dariny Vránovej Škriatkovia pomáhajú. Štvrtáci sa zas venovali čítaniu veselých príbehov zo školského prostredia, ktorých autorkou je Krista Bendová. Zaujímavými príbehmi chceli potešiť Kubka - jesenného maskota triedy.

V nadväznosti na spoločné čítanie v doobedňajších hodinách sme poobede, v spolupráci so ŠKD Bublinka, Slniečko a Stromček slávnostne otvorili dvere školskej knižnice. Pre niektorých prvákov bol pojem školská knižnica neznámy. Uvítali však možnosť samostatne si vybrať knihu podľa vlastného výberu, požičať si ju, zobrať domov, zodpovedať za ňu a nepoškodenú ju vrátiť. Nádhernej a múdrej víle z rozprávkovej krajiny zložili sľub, že odteraz budú pravidelnými návštevníkmi školskej knižnice počas celého školského roka.

4. novembra do našej školy zavítala p. Eva Vadkerti, ktorá pracuje v Bruseli ako prekladateľka v Rade Európy.  

Žiakom siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka porozprávala o Európskej únii, vysvetlila im ako funguje EÚ, jej kladné aj záporné stránky. Venovala sa aj aktuálnym témam ako migrácia, imigranti, ako chce EÚ riešiť aktuálne problémy. Žiaci sa dozvedeli ako prebieha jej pracovný deň, koľkými jazykmi sa dohovorí a aké dôležité a užitočné je učiť sa cudzie jazyky. Záverom každého potešila ochutnávka kvalitnej belgickej čokolády.

Mňam! Tá čokoláda bola naozaj výborná!

To je pravda, spomienky sú krásne, ale musíme pokročiť ďalej. Určite vieš, že naši žiaci sa zúčastňujú rôznych športových súťaží. Až na jednu výnimku. Uhádni na ktorú disciplínu myslím?

Ja hádať nemusím, viem to celkom presne. Je to badminton. Adam Mrúz a Adrián Nagy sa stali priekopníkmi v tejto športovej disciplíne a zmerali si sily v dvojhre aj v štvorhre.

Zato v speváckych súťažiach nikdy nemáme absenciu, tak to bolo aj minulý mesiac.

 

Ľudová pieseň je fenomén, ktorý nikomu predstavovať netreba. Matica slovenská v Komárne usporiadala spevácku súťaž zameranú práve na interpretáciu slovenských ľudových piesní a my sme boli pri tom. Teda nie ja osobne, ale konkrétne naše speváčky: Natália Martinská, Veronika Kišová, Laura Tóthová a Tatiana Barteková. Natália nesklamala očakávania a vyhrala  krásne 1. miesto vo svojej kategórii. A ostatné dievčatá? Neobišli naprázdno, každá z nich získala čestné uznanie.

Nevenujeme sa však len športovým a umeleckým činnostiam. Staráme sa aj o životné prostredie a obrovskú pomoc nám pri tom poskytujú práve naši rodičia. Tak ako každý rok, aj teraz zorganizovali zber druhotných surovín. Zbieral sa papier, vrchnáky, elektroodpad aj použitý olej a masť.

Celkovo sme za 2 dni nazbierali neuveriteľných viac ako 17 000 kg papiera, 322 kg vrchnákov, 387 kg oleja a 1711 kg elektroodpadu.

Z papiera najviac nazbierala 2.A trieda a z jednotlivcov – Roderik Belokostolský, Matúš Lošonci a Boris Bartek. Ostatných komodít najviac doniesli rodičia žiakov zo 4.A triedy. A koho môžeme pochváliť za 1. – 3. miesta? V zbere vrchnákov sú to: Lara Ďuriková, Tatiana Barteková a Tomas Pásztó.

V zbere oleja zas Zara Barbara Gogolová, Dárius Gogola a Gellért Bacigál. V zbere elektroodpadu sa najviac zadarilo Ivane Sáraiovej, Tamásovi Simonicsovi a Michalovi Jakubáčovi. Nás žiakov určite potešili žolíky za účasť v zbere, ale ekologické hľadisko je prednejšie, to musíme uznať všetci.

Na úvod som spomínal agresívny jesenný vietor. Nie každý ho však vníma práve tak. Deti zo školského klubu Bublinka určite potešil. Bez neho by nebola šarkaniáda – ktorú usporiadali na školskom dvore. Šarkany lietali vysoko, vyššie aj najvyššie, ba stalo sa, že niektorý šarkan uletel úplne. Taká bola trpkosladká cena za víťazstvo v tejto disciplíne. Aj to však patrí ku koloritu jesene – šarkan vznášajúci sa nad krajinou. Veru tak!

Jeseň je krásne ročné obdobie!

Aj ja si to myslím. Až mi je ľúto, že sa končí posledné jesenné vysielanie v tomto školskom roku!

Budú však ešte ďalšie  - s rovnako krásnym už zimným fílingom. My sa zatiaľ poberieme užiť si posledné jesenné dni...

...vôňu vlhkého lístia, pečených gaštanov. Dovidenia!

Január

Zdravíme všetkých našich priaznivcov, ktorí sú nám verní a pravidelne sledujú vysielanie školskej televízie.

Môžeme vám s radosťou oznámiť, že školský rok dosiahol polčas svojho rozpadu.

Veru tak, vysvedčenia sú už odovzdané...

...pravdepodobne aj odmeny, sem – tam aj nejaké tresty...

...no a my máme čas si na chvíľu vydýchnuť.

Tak si urobme výlet do blízkej minulosti, ako to u nás bolo za uplynulé dva mesiace, čo sme sa nevideli.

 

Začiatok decembra bol veselý hlavne pre najmladších žiakov. Do našej telocvične namiesto športovcov zavítali Mikuláš, čert a Snehulienka. Deti s touto skutočnosťou počítali a prekvapené neboli. Napriek tomu ich radosť nemala konca – kraja. Aby si prichystané balíčky zaslúžili, milej návšteve zaspievali, zarecitovali aj zatancovali.

No a Mikulášovi sa u nás asi naozaj zapáčilo, lebo sa so svojou suitou vrátil i popoludní, keď sa deti zabávali v školskom klube. Teraz to však už poňal trocha akčnejšie. Pripravil pre deti zábavné poobedie plné hier, súťaží a dobrej nálady. Až sa deťom ani domov ísť nechcelo!

Aké by to boli Vianoce bez vône medovníkov? Ani my sme si to nevedeli predstaviť a takisto ani deti v školskom klube. Medovníčky napečené boli, bolo ich však treba aj vyzdobiť. Predsa nenechajú medovníky holé, holé ako Liptovské hole. Tak si pripravili plnku a zdobili a oblizovali, oblizovali a zdobili...

 

Teraz to vyzerá akoby sme sa len zabávali.

Veď život je taký zábavný – life is fun!

Vari ti už slovenčina na moderovanie nestačí? Plánuješ v rámci vysielania kurz cudzieho jazyka?

Ak by som ja mal niečo naplánovať, určite by to bolo z iného súdka.

Čo také?

Neskôr, mimo záberu kamery...

Johanka Stanczová z VIII.A sa popasovala s výzvou preniknúť do tajov nášho úradného jazyka o niečo hlbšie ako je zvyčajné. Poctivo sa pripravovala na olympiádu zo slovenského jazyka. Musela sa prehrýzť úlohami rôzneho typu, ako bolo vypracovanie testu z gramatiky a literatúry, cvičenia na čitateľskú gramotnosť, napísať a predniesť slohovú prácu pred porotou. Olympiáda sa konala v Kolárove a Johanka sa  môže pýšiť titulom úspešnej riešiteľky.

Už tradične sa u nás konala aj olympiáda v anglickom jazyku, kde sa do školského  kola dostali jazykovo nadaní žiaci. Súťažilo sa v 2 kategóriách a účastníci mali pred sebou náročný deň. Museli sa popasovať  s písomnou i posluchovou časťou a po ich úspešnom zvládnutí ich čakala ešte ústna časť skúšky.

Výsledky boli nasledovné: V kategórii A: 1. miesto obsadil  Dominik Oslanec, 2. miesto – Attila Szabó, 3. miesto Rebeka Šimová.

 V kategórii B 1. miesto získala Vivien Hegedüsová, 2. miesto Kristián Lukacsovics, 3. miesto – Johanna Stanczová. Do okresného kola postupujú Dominik Oslanec a Vivien Hegedüsová. Všetci im držíme palce, nech sa im darí!

Talent nemusíme mať len na jazyky. Niektorých žiakov lákajú čísla a ich záhady. Radi riešia zamotané príklady, pri počítaní ktorých treba pohnúť rozumom. Hovorím o matematickej olympiáde. Prvé kolo matematickej olympiády je kolo domáce. Žiaci samostatne riešia logické úlohy. Zatiaľ domáce kolo majú za sebou naši piataci:  Boris Bartek bol z nich najúspešnejší a školu bude reprezentovať aj na okresnom kole. Taktiež aj deviataci – z nich boli úspešní Vivien Hegedúsová  a Kristián Lukacsovics.

Naša škola sa riadi heslom: V zdravom tele zdravý duch!

Nie heslom : Športom k trvalej invalidite?

Čo si?!

Veď som len žartoval! Nemohol som si nechať ujsť príležitosť zažartovať na konto športového talentu roka. Aj touto cestou ti gratulujem.

Ďakujem. A musím podotknúť, že som z našej školy nebola sama. Ako športový objav roka bola ocenená aj Linda Nagyová zo 4. triedy.

To je fajn, aspoň škola bude mať za teba náhradu, keď skončíme školskú dochádzku.

No a ako to bolo so športom v uplynulom období?

 

Žiaci 2. – 4. ročníka sa na hodinách telesnej výchovy venujú rôznym športovým činnostiam. Jednou z nich je aj loptová hra – vybíjaná, tak obľúbená medzi deťmi už po desaťročia. Naši najmenší športovci sa v nej tak zdokonalili, že sa nebáli reprezentovať našu školu aj za hranicami školskej telocvične. Najprv v Hurbanove počas  základného kola s prehľadom zdolali všetkých súperov a postúpili do okresného kola v Komárne. Tam sa im tiež darilo a 1 víťazstvo a 1 remíza vyniesla pekné 2. miesto.

Medzi staršími žiakmi sa veľkej obľube zas teší  florbal. Trénujú ho na hodinách TV i v rámci športového krúžku. Preto sa smelo popasovali s výzvou a prihlásili sa na súťaž v tomto pomerne novom športovom odvetví. V základnom kole s prehľadom získali 1. miesto a to sa ho zúčastnilo až 6 družstiev. Z 1. miesta sa chlapci tešili aj v okresnom kole, ktoré im vynieslo účasť na krajskom kole v Nitre.

 

Hádam by toho športu už na dnes stačilo. Ale aj nabudúce sa môžete tešiť na  športové správy.

Vtedy už budeme mať čerstvé informácie, ako si so snehom na svahu poradili naši spolužiaci zo 6. a 7. ročníka. Ich totiž čaká lyžiarsky výcvik.

No a budeme vedieť aj to, či sa pripravovaný fašiangový karneval vydaril.

Dúfame, že nám zostanete verní aj ďalší mesiac!

Krásneho Valentína...

... a príjemný zvyšok zimného obdobia. Dovidenia!

Február

       

Pozdravujeme všetkých našich priaznivcov!

Tešíme sa z vašej vernosti a budeme sa vám snažiť poskytnúť čo najširší záber školských udalostí za mesiac február.

Aj keď bol pomerne krátky, veď ani nám sa nevyhla chrípková epidémia, ktorá si vynútila chrípkové prázdniny.

Tí, ktorí boli zdraví, si ich užívali...

A tí, ktorí boli chorí, užívali rôzne lieky a čajíky, ale už je to za nami. Dnes k vám prichádzame so zážitkami zo školského prostredia.

Marec

Milí diváci! Vitajte opäť pri sledovaní School Fiction, teda pri sledovaní historiek zo školského života.

Fašiangové obdobie plné tanca, zábavy...

Voňavých šišiek a klobások, je už žiaľ za nami.

Ale tak dobre padne zaspomínať si!

A vy budete pri tom!

Aké by bolo fašiangové obdobie bez školského karnevalu? Tešia sa naň veľkí i malí. Spolu s rodičmi uvoľnia uzdu svojej fantázii a pripravujú kreatívne masky. V deň konania karnevalu nám ostáva zakaždým iba skonštatovať: každým rokom sú tie masky krajšie a krajšie.

Organizácia karnevalu však v sebe zahŕňa i ďalšie prípravné fázy. Členovia žiackeho  parlamentu už v poriadnom predstihu, neľutujúc prestávky na zotavenie medzi jednotlivými hodinami, brázdili chodby našej školy. Predávali lístky do tomboly. A záujem o ne bol neuveriteľný!

V deň karnevalu nechýbala dobrá nálada, veselá hudba, veľa – veľa balónov a usmiatych detí. Počas promenády masiek porota vyberala najzaujímavejšie masky a veru mala ťažkú úlohu. Nakoniec si s ňou však poradila a niektorí z nás sa tešili z pekných cien.

No a tí, ktorí nevyhrali cenu za masku, mali ďalšiu šancu v tombole. Veď cien bolo neúrekom! Ale najlepší bol záver karnevalu, keď každý mohol tancovať a šantiť na hudbu odušu. Veď: „žijeme len raz, práve tu a práve teraz...“

A zábava pokračovala i ďalšie dni. Karnevalový týždeň si školský klub Kvietok a Stromček spestril popoludním veselých šašov. V telocvični sa zhromaždili šašovia zo všetkých kútov našej obce, aby sa spolu s pani vychovávateľkami zabavili a zasúťažili. Vyrobili si šašovské čiapky, škrabošky, obliekli sa pestrofarebne a zábava mohla začať. Pri zaujímavých disciplínach nechýbala dobrá nálada, smiech a sladká odmena na záver. V budúcnosti sa na šašov ešte určite zahrajú.

Toho smiechu, myslím, už bolo dosť. Je čas byť už vážnejším.

Ako to myslíš, venovať sa vážnejším témam, či tváriť sa vážnejšie?

V podstate aj jedno, aj druhé.

Tak poďme najprv na tie témy!

Každý z nás školákov každý jeden deň má v škole hodinu slovenčiny. Niektorí aj dve.  Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? To nie je rečnícka otázka, ale názov literárnej súťaže. Tento školský rok zo školských prác postúpil text, ktorý napísal Gabriel Kürti z 3. triedy. Držíme mu palce, aby sa jeho práca porote páčila.

Čo je to čitateľská gramotnosť? Teraz to bola rečnícka otázka, na ktorú si hneď aj odpoviem. V skratke je to porozumenie a používanie písaných textov. Školský rok 2016/2017 je rokom venovaným práve tejto tematike. No a nás deviatakov minulý mesiac čakalo práve testovanie z tejto oblasti. Ako sme dopadli? Dobre! Celoslovenský priemer 87,42% sme prekročili - náš priemer je 88,2%. Môžeme si zagratulovať!

Ani v tomto vysielaní nemôžeme zanedbať umenie. Venovať sa budeme konkrétne výtvarnej výchove. Žiacku knižku si každý z nás vie dobre predstaviť. Je plná výborných, slabších, u niekoho dokonca aj horších známok. Ale aj tie zlé známky ponesieme domov možno ľahšie, keď budú pekne zabalené. Teraz myslím na obal – každoročne sa koná výtvarná súťaž, aký obrázok by naň bol najvhodnejším. Aj naši žiaci sa jej zúčastnili, z návrhov vznikla pekná výstava na chodbách školy a zostalo už len vybrať tie najkrajšie.

Hvezdáreň v Hurbanove vyhlásila výtvarnú súťaž Vesmír očami detí. Priestory školy sa premenili na vesmírne stanice, Slnečnú sústavu, Mliečnu cestu. Každý mal možnosť výkresy obdivovať a členovia žiackeho parlamentu dokonca dostali aj hlasovacie právo.  Za úlohu mali vybrať tie práce, ktoré budú našu školu reprezentovať na súťaži. Dúfame, že mali šťastnú ruku a dočkáme sa umiestnenia.

Ready made – alebo vytvor niečo nové, kreatívne z toho, čo doma objavíš. A vtipne to aj pomenuj. Aj takéto práce sú súčasťou hodín výtvarnej výchovy. Učia žiakov tvorivo myslieť, využívať predstavivosť a fantáziu. Takže do rúk nechytáme iba štetce a ceruzky, my sme multifunkční.

V 4. triede sa zas deti pohrali s odpadovým materiálom, konkrétne s plastovými fľašami. A oplatilo sa! Vznikli takéto milé jabĺčka, už si len zahryznúť! Vitamíny v sebe síce nemajú, zato za sebou pár hodín usilovnej práce áno.

Tešíš sa, že už prichádza jar?

Jar mi nevadí (samozrejme, že sa teším), zato monitor a prijímacie skúšky...

Neboj, zvládneme to, nie sme prví ani poslední.

No to aby sme sa už pobrali učiť sa, veď vedomosti nám samé do hláv nenaskáču!

Veru tak, takže dovidenia milí diváci, už musíme končiť.

Apríl

Milí diváci! Ak ste v posledných dňoch začuli silný buchot, nemajte obavy. Je to úplne prirodzený jav v tomto jarnom období.

Myslíš tým, že všetkým deviatakom spadol kameň zo srdca, keďže už majú po monitore?

Presne tak! A odteraz nás čakajú už len pekné chvíle. Už len tanec, dobrá hudba...

Presne tak! A to doslova. Čakajú na nás hodiny tanca a spoločenského správania.

Ale predtým, ako sa telocvičňa našej školy premení na tanečnú sálu, nasledujú športové správy.

 

Hádzaná má tak v našej obci, ako aj na našej škole dlhoročnú tradíciu. Obľubujú ju dievčatá i chlapci. Venujú sa jej počas hodín telesnej výchovy i počas tréningov v popoludňajších hodinách. Aj preto úspechy nenechajú na seba dlho čakať. V základnom kole hádzanej žiačok sme boli prvé a postúpili sme do okresného kola. Konalo sa 30. marca v Zlatnej na Ostrove. Zabojovali sme a obsadili pekné 3. miesto.

 Chlapcom sa tiež darilo – možno ešte o niečo viac. Prvé miesto v základnom kole ich posunulo do okresného kola. 11. apríla bola organizátorom okresného kola hádzanej žiakov Základná škola s VJM v Nesvadoch  a spomedzi 4 družstiev bolo naše krásne 2. miesto. Športu zdar a športovcom tiež!

Ani tento školský rok sme nezabudli na Svetový deň vody. Jej význam sme si pripomenuli vysielaním školského rozhlasu doplneného súťažnými otázkami. Všetci sme boli modrí a nikto nezostal smädný. O dni vody prvýkrát počuli aj naši najmenší – prváčikovia a deti v školskom klube. Pani učiteľka a pani vychovávateľky im pripravili mnohé zaujímavé aktivity. Pozreli si prezentáciu o vode, experimentovali s ľadom a vriacou vodou, vypočuli si relaxačnú hudbu, pohybom napodobňovali symfonickú skladbu Vltava od Bedřicha Smetanu a zhotovovali vodopád. Svoje vedomosti o vode si overili vo vedomostnom kvíze.

Marec je aj mesiacom knihy. A zostaneme ešte pri našich najmenších- prvákoch, či druhákoch. Už ich poslúchajú písmenká, tak si doniesli do školy svoje obľúbené knihy a hodinu čítania, aj odpočinkovú činnosť odštartovali práve s nimi. Súčasťou projektu bolo aj stavanie „Knihobrány“, zhotovovanie prediktabilnej knihy M.Rázusovej Martákovej Zatúlané húsa a jej ilustrácia, hra na kníhkupectvo- nákup kníh, počítanie utŕženej sumy za knihy a tiež hra na knižnicu s využitím knižnice na kolieskach, z ktorej  si deti mohli na víkend požičať knihy.

Ročníky 1.-4. navštívili obecnú knižnicu, kde im pani knihovníčka pripravila pútavé aktivity s rozprávkami.

Deti z ŠKD zažili v marci tajomný večer v školskej knižnici. Poobedňajšie hry v telocvični vystriedalo minikino s Arabelou,  pukancami a kolou. Večeru so slávnostným menu – žabacie hamburgery, pripravili deti z krúžku varecha.zš.

Zábavný kvíz a súťažné aktivity spojené s poznávaním slovenských detských spisovateľov boli pokračovaním večera. No a napokon prieskum tajomnej školy bol vraj najúžasnejším zážitkom pre malých čitateľov.

 

Spomínali sme prvákov, ktorí však už o pár mesiacov postúpia do vyššieho levelu.

Áno, už z nich budú druháci. A tak ako všetko, čo sa začne, sa raz aj skončí...

Aj z nás už budú opäť prváci.

Kto však postúpi na naše miesto? Robia sa aj na základnú školu prijímačky?

Počúvajte ďalej, všetko sa dozviete.

 

Začiatkom apríla sa konal zápis do 1. ročníka. Samotný zápis prebiehal hravou formou. Počiatočný strach detí sa mávnutím čarovného prútika zmenil na pohodu, dobrú náladu, veselú debatu a hranie. Pripravené hry zvládli všetky deti bez problémov. Zopakovali si pri nich farby, geometrické tvary, precvičili logické myslenie, matematické schopnosti, orientáciu v priestore. Tie smelšie aj zaspievali, zarecitovali.

Rodičovské združenie pri ZŠ pripravilo pre svojich budúcich prvákov množstvo darčekov. Knihami pre deti prispel aj miestny podnikateľ. Druháčky- talentované výtvarníčky zas namaľovali postavičky Zajkovcov na spoločné fotenie. 30 zapísaných detí odchádzalo zo zápisu s úsmevom, s radosťou a s taškou plnou darčekov.  Veríme, že naše septembrové zvítanie bude rovnako radostné, naplnené optimizmom a očakávaním  nových zážitkov vo veľkej škole.

 

Máj

Kin Ball – je pohybová kolektívna hra pochádzajúca z Kanady. Hrá sa s loptou o priemere 1,2 metra, ktorá váži asi 1 kg. Ukážku pre nás nového športu sprostredkoval pán Aurel Bitter, podpredseda Slovenskej kin – ballovej federácie. Na hodine telesnej výchovy si hru mohli vyskúšať žiaci 8. ročníka.

Futbal sa u nás teší mimoriadnej obľube. Preto nebolo ťažké vybrať tím, ktorý bude školu reprezentovať v školskom pohári mladších žiakov. Základného kola sa zúčastnilo družstvo zložené zo žiakov 4. – 6. ročníka. Konalo sa v športovej hale v Nesvadoch a zúčastnili sa ho 3 družstvá. Našim sa darilo, získali 1. miesto  a postúpili do semifinále v Kolárove.

Ani mladšie žiačky sa nenechali zahanbiť. Zo základného kola postúpili do finále okresu. Finálové kolo sa konalo v Nesvadoch na multifunkčnom ihrisku. Nad ihriskom sa už od rána sťahovali mraky, ale našťastie počasie vydržalo a všetky zápasy boli odohrané. Súťažiace družstvá boli 4 a naše dievčatá získali 3. miesto.

Všetko, čo sa začalo, sa raz aj skončí. Tak je tomu aj s našou moderátorskou kariérou v školskej televízii.

Ak ste v predchádzajúcich minútach pozorne počúvali, určite neušli vašej pozornosti hlasy, ktoré ste vo vysielaní ešte nepočuli. Patria našim novým nádejným moderátorom – Lili a Matúšovi, ktorým symbolicky mikrofón odovzdávam.

Ďakujeme a hneď aj pokračujeme, keďže udalostí za uplynulé týždne bolo naozaj viac než dosť.

 

Koncom apríla sa na celý týždeň stala dočasným domovom pre žiakov 3. a 4. ročníka rozprávková škola v prírode Tramptária v hoteli Baník v Nitrianskom Rudne. Okrem záujmových činností športového i umeleckého charakteru ich čakal výlet do Bojníc do zoologickej záhrady i na gazdovský dvor, kde si mohli zajazdiť na koníkoch a prezrieť ukážky ľudových remesiel. Potom si oddýchli pri opekačke a večer sa zas vyšantili počas diskotéky. Posledný večer nechýbali ani slzičky, čo im bolo tak ľúto, že sa príjemné chvíle končia.

Keď sa májové počasie konečne umúdrilo a spoza oblakov vykuklo slniečko, usmievali sa spolu s ním i žiaci 1. stupňa. Bodaj by aj nie, keď ich namiesto učenia čakal plavecký výcvik. Pre tých najmenších – prvákov a druhákov – základný a tretiaci a štvrtáci si mohli svoje plavecké schopnosti zdokonaliť. Deti plávali usilovne ako rybičky, až sa im ani z vody von nechcelo. Počas letných prázdnin sa im získané zručnosti naozaj zídu!

V školskom klube deti vedia, že táto krásna Zem je naša, nás všetkých, tak povinnosťou každého je  urobiť i nemožné , aby sme si ju uchovali a ochránili.

 

Deň Zeme nás síce privítal nevľúdnym počasím, ale my sme sa vynašli.

Nemohli sme brigádovať na školskom dvore, tak sme sa venovali činnostiam pod strechou.

Veď sadiť sa dá aj do kvetináčov a vytvorili sme krásne projekty.

 

Kto už len môže lepšie priblížiť veľkonočné tradície našim deťom ako babičky z denného stacionára. Stretnutie dvoch generácií bolo plné zábavy, kde vyfúkané  vajíčka strácali svoju tradičnú farbu, ale i tvar. Menili sa totiž na farebné zvieratká.

Veľká noc je už za  nami. Často vravím, že pre dievčatá to nie je až také zábavné. Smejeme sa totiž len my, chlapci, keď lietate po dvore mokré a strapaté. My sa občerstvíme, doplníme zásoby vody a poďho do ďalšieho domu, kde nám už dvere otvárajú uvýskané dievčatá.

Ako vrátiť  starostlivým babičkám ich pozornú   pomoc pri výzdobe vajíčok? Deň matiek je príležitosťou, na ktorú sme čakali. Deti si pripravili scénické divadielko s názvom Smiech je šport duše. História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. Preto sme sa preniesli  do obdobia starovekého GRÉCKA a potom až po SÚČASNOSŤ. Ďalej im deti dokázali, že okopávanie v záhradke je pre babičky a  mamičky tiež športom.

A dostávame sa opäť k tomu občerstveniu. Nie, že by som myslel iba na jedlo, ale keksíky, cukríky, čokoládová tyčinka s malinovkou deťom doplnili ich stratenú energiu. A to, že sú naše babičky šikovné, dokázali vlastnoručne vyrobenými motýlikmi, ktoré deťom pripli na tričká.  

Keď počujem slovo rozprávka, naisto viem, že dobro zvíťazí nad zlom...

V rozprávkovom svete nie je núdza o zábavu a dobrodružstvo. Videli ste už princeznú? My áno, princeznú z rozprávky Arabela, ktorú stvárnila rodáčka z Komárna žijúca v Nemecku, pani Janka Nagyová. Veselé rozprávanie upútalo nielen menšie deti, ale aj našich najstarších spolužiakov.

 

Veru, veru, práve sme sa presvedčili, že spomínať nezvyknú iba naši starí rodičia, ale aj naši starší spolužiaci.

Starší a onedlho aj bývalí. Už sa to totiž blíži...

Čo sa blíži? Aha, koniec školského roka!

Aj to, ale zatiaľ len koniec vysielania školskej televízie. Takže dovidenia nabudúce!

Zapnite si nás aj o mesiac! Ahojte!

 

Jún

Milí diváci, zakvitli agáty...

Pomaly už aj odkvitli...

Začína sa leto a s ním aj letné prázdniny.

Všetci sa tešíme na dni voľna, ale spomienky na posledný školský mesiac sú stále živé.

Radi sa o ne podelíme, tak zostaňte s nami !

Keď na bicykli, tak len bezpečne. To sme vám prízvukovali už aj počas minulého vysielania. Zároveň však to je aj názov dopravnej súťaže, v ktorej sa naši spolužiaci prebojovali až do krajského kola. Konalo sa v Oponiciach pod Tríbečom a zúčastnili sa ho piataci – Ada Barkóciová, Bianka Tóthová, Boris Bartek a Matúš Losonci. Na súťaži sa stretla silná konkurencia, medzi sebou súťažilo 7 družstiev. Bližšie o súťaži  porozpráva môj spolumoderátor, ktorý bol na mieste činu  - teda aktívne súťažil.

Veru tak, robili sme, čo sa dalo. Čakal nás test z pravidiel cestnej premávky, čosi podobné ako v autoškole. Ďalšie teoretické otázky boli zamerané na dopravné značky, povinnú výbavu bicykla. Jazda zručnosti pozostávala z náročných nahusto postavených prekážok. Jazdu podľa pravidiel cestnej premávky sme si mohli vychutnať v prekrásnom prostredí parku kaštieľa. Pred testami sme sa držali na 3. mieste, ich náročnosť nás však posunula na 5. miesto.

12. mája bolo prekrásne slnečné počasie. Tak na celom Slovensku, ako aj v Komárne pri mŕtvom ramene rieky Váh. A práve tam sa konalo Okresné kolo mladých záchranárov civilnej ochrany. Našu školu reprezentovali Kristián Lukacsovics, Kristián Kürti, Ivana Sáraiová a Vivien Hegedűsová. Čakala ich 1,5 km trať s rôznymi stanovišťami. A meral sa aj čas. Účastníci sa museli popasovať s testom z protipožiarnej a zdravotníckej prípravy, uhasiť požiar, vyskúšali si streľbu zo vzduchovky, ošetrovanie zranených a hádam najťažšie z celej súťaže boli úlohy z topografie. Z 21 družstiev sa naši žiaci umiestnili na 12. mieste. Získali 533 bodov z maximálnych 585.

Koniec mája bol tiež zaujímavý. V Topoľčanoch  sa konalo krajské kolo speváckej súťaže Slávik Slovenska. Naše speváčky Natália Martinská  zo VI.A a Natália Kolodzeiová z II.A školu reprezentovali na úrovni. Každá zaspievala 2 ľudové piesne, jednu povinnú a jednu výberovú, jednu s doprovodom a jednu bez doprovodu. A náš hudobný doprovod nebol hocijaký – dievčence doprevádzala Veselá muzika pána  učiteľa Popića. Teda basa, husle aj akordeón. Natália Martinská nesklamala a prebojovala sa do celoštátneho finále, v ktorom jej budeme držať palce.

Spomínali sme už školské akcie z mája a jún nám zatiaľ zostal nezmapovaný.

Ale to sa o malú chvíľu zmení, lebo my ešte zďaleka nekončíme.

To znamená, že pokračujeme?

Samozrejme! A hneď prvým júnom, ktorý ja osobne mám vo veľkej obľube.

Samozrejme, veď si ešte dieťa!

No dovoľ! Radšej dajme skeč!

 

Na Deň detí malých i veľkých čakalo milé prekvapenie. Bábkové divadlo Clipperton k nám zavítalo opäť a opäť nám ponúklo osvedčenú kvalitu. Tentoraz to bola veselá rozprávka Čert a Káča. Spracovaná s nevtieravým humorom, ktorým sa podarilo rozosmiať veľkých i malých. Všetci sme si užívali chvíle s ľudovou rozprávkou obohatenou modernými prvkami. Darmo, kvalita sa nezaprie!

A Deň detí pokračoval. Síce sme sa vrátili do tried, tam nás však nečakali učebnice, ale oveľa lákavejšie činnosti. Niekto piekol tortu, iný palacinky. Niekto sa vybral do múzea, iný na zmrzlinu. Niekto mal deň bez moderných technológií, iný zas tabletový deň. Aj obrovské bubliny z bublifuku sa darili jedna radosť. Skrátka – deň radosti. Prijali by sme takých počas školského roka aj viac.

Ale ešte to stále nie je všetko. Naša škola dostala pozvanie na Olympijský festival detí a mládeže vo Dvoroch nad Žitavou. Z každého ročníka od 5. po 9. nás reprezentovali 3 – členné družstvá. Festival sa konal pod záštitou Slovenského olympijského výboru a ministerstva školstva. Celá akcia sa niesla v duchu olympijských hier, nechýbalo ani zapálenie olympijského ohňa.

Žiaci súťažili v netradičných športových aktivitách, ako sú napr. minigolf, hod na cieľ, preskakovanie olympijských kruhov, rôzne štafetové behy... Našim deviatakom v zložení Nikolett Kóšová, Matúš Valkovský a Adam Mrúz sa podarilo obsadiť pekné 3. miesto. Z Dvorov sme si odniesli pekné zážitky. A na záver sme si pozreli ukážku colníkov zo Štúrova, kde nechýbali ani  psi vycvičení na vyhľadávanie zakázaných látok.

Atletika patrí medzi kráľovné športových disciplín. A našou športovou kráľovnou je Nikolett Kóšová. Je to všestranný talent, ktorý sa len tak nevidí. V atletike sa prebojovala až do krajského kola. Konalo sa na štadióne v Nových Zámkoch. Niki súťažila v hode loptičkou a opäť stála na stupni víťazov. Patrí jej krásne 2. miesto v rámci Nitrianskeho kraja.

V posledných dňoch sme boli svedkami zaujímavej spolupráce. Vlastne nielen svedkami, ale aj účastníkmi. Na prax do našej obce, do našej školy zavítali absolventi posledného ročníka Misionárskej školy z USA, priamo z Washingtonu. 9 mladých ľudí sa rozdelilo do jednotlivých tried, kde dychtivým poslucháčom prezentovali americkú kultúru, hry, spôsob života. Aktivity volili vždy podľa vyučovacieho predmetu. Naši žiaci sa pritom zdokonaľovali v komunikácii v anglickom jazyku. Popoludnia patrili športovým činnostiam, na ktorých srdečne vítali všetkých záujemcov. 4 dni ubehli ako voda – naozaj.

A čo sa v tieto teplé dni dialo popoludní v školskom klube?

Keď sa oslavoval  DEŇ DETÍ, úsmev, radosť a pútavé rozprávanie nesmeli chýbať. V školskej kuchynke sa zrazu objavil kopec  myšiek.  Ale neľakajte sa. Boli džemové, palacinkové. Ešte sladšie rozprávanie o medíku a včeličkách im pripravil náš malý kamarát z prvej triedy. Jeho otecko je totiž  včelár, tak chlapci i dievčatá  videli, počuli a chutnali toto sladké tajomstvo.

MŇAM, medík bol určite fajn. Doplnil deťom energiu a potom sa mohli pustiť do hier. Balóny lietali,  vrecia skákali a štafety sa behali. A pri tom všetkom boli naši družinári.

Máš pravdu. Tí sú každú stredu pripravení,  vypočuť si rozprávku o dopravných značkách.  A keby len to... V publikácii Kamil na cestách postupne riešia dopravné rébusy. Predpisy a pravidlá v cestnej premávke sa im postupne nezdajú  až také nezrozumiteľné.

A čuduješ sa? Máme ozaj dobré a funkčné dopravné ihrisko. Môžu si v praxi vyskúšať to, čo sa naučili z knižiek. Raz ťa možno nahradia. Viem, tento školský rok ste to pre našu školu vyhrali vy. Musíme si však  postupne pripraviť nových a šikovných súťažiacich. Tí, si možno práve teraz skúšajú svoju obratnosť na bicykli.

Slnečné lúče v nás vyvolávajú  rôzne pocity. Teplo dovolí aj  vyzuť sa a vyskúšať  si naboso niečo nové. Chodiť po rozličných povrchoch, hladkých, drsných, chladných i sypkých. Všetko sa to dialo päť krát. Heslo totiž  znelo, číslo päť žije.

Päť skupín, ktoré navzájom proti sebe súťažili. Päť krát vyšli von a päť krát zašli dnu. Päť súťažných disciplín v telocvični a päť na ihrisku. Básničky a pesničky s päťkami, päť cukríkov za odmenu.  Chodúle si nahradili prstami na nohách, aj tých je päť.  Chodili o sto šesť a to päť minút.  Päťminútové čítanie pri odpočinku a päťminútové hry na betóne.

Vidíš, nie vždy je päťka za trest. Niekedy môže byť  skutočne zábavná.

Naše vysielanie  sa dostáva do finále.

Leto našťastie nie, to sa iba teraz začína.

Keďže však zároveň s ním sa začínajú aj letné prázdniny, na chvíľu sa odmlčíme.

Nezabudnite na nás! Dovidenia v septembri!